Pokúšať sa držať krok s tempom, ktorým napreduje vývoj technológií sa môže javiť ako márna snaha. Pochopenie detailov fungovania moderného hardvéru, či abstraktných pojmov zo sveta softvéru zaberie relatívne veľa času a vôbec nie je isté, či už na druhý deň nebude daná technológia prekonaná inou. Podobne je to i s predpoveďami trendov vývoja. Azda len najväčší špecialisti dokážu odhadnúť, kam sa budú konkrétne odvetvia uberať v takom, pre technológie pomerne dlhom, období, akým je jeden rok.

Aspoň zhruba odhadnuteľné sa zdá byť iba všeobecné smerovanie niektorých oblastí. Či už na základe známych investícií do vývoja, prieskumov trhu, tlačových správ, alebo sledovaním logickej následnosti, zdajú sa isté kroky viac pravdepodobné ako iné. A pri pohľade na ne je isté, že nás čaká ďalších vzrušujúcich 12 mesiacov.

1. 5G

Nový ultrarýchly štandard prenosu mobilných dát je už v lokalitách s vyššou hustotou obyvateľstva realitou. Čo chýba je podpora hlavných výrobcov smartfónov. To by sa malo zmeniť a očakáva sa, že modely roku 2020 už nebudú v tomto smere zaostávať. Nasledovať lídrov trhu budú zrejme všetky značky, ako aj mnohé druhy iných mobilných zariadení, napríklad autonómne riadené automobily. Teoretická rýchlosť sťahovania sa pri 5G sieti udáva až 20 Gbps. Konkrétne by teda malo ísť o 20-násobný nárast rýchlosti oproti dnešku (4G).

2. Edge computing

Jednou z najväčších výziev, ako aj obavou, vyplývajúcou z vysokej prepojenosti zariadení IoT (Internet of Things) je omeškanie toku dát. To má dopad na výkon konkrétnych zariadení a robí náročnejšími aj ich kontrolu, riadenie a synchronizáciu. Úlohou technológie Edge je priniesť a udržiavať dáta bližšie k ich konečnému cieľu, teda zariadeniam, ktoré s nimi pracujú. To znižuje čas odozvy a šetrí bandwidth. Edge sa opiera o koncept distribuovaných informačných systémov, ktoré umožňujú pohyb dát medzi jednotlivými uzlami umiestnenými blízko seba.

3. Internet tiel

Rozšírenie reality, ktorú vnímame, o nové, cenné informácie pomocou technologických gadgetov je doménou s obrovským potenciálom. Ich užšia interakcia s ľudským telom, idúca za hranicu prostého monitorovania a zberu dát, môže znamenať zlepšenie kvality života pre chorých, pracujúcich v rizikových podmienkach i tých, ktorí musia podávať vrcholné výkony. Dávkovanie liekov podľa aktuálne nameraných hodnôt biomarkerov, meranie kritických veličín v dychu baníkov a s tým spojená automatizácia bezpečnostných opatrení, či zber dát priamo z tiel profesionálnych športovcov pre optimalizáciu výkonu sú len niektoré z predstaviteľných aplikácií.

4. AI

Umelá inteligencia je už dlhší čas jedným z najfrekventovanejších technologických pojmov. Ako ukazujú známe príklady z minulosti, AlphaZero v šachu a Google Translate v strojovom preklade, akcelerácie jej výkonu prebiehajú v skokoch. V spojení s robotizáciou, či kvantovými počítačmi, má tak AI i naďalej svetlé vyhliadky. Inteligentnejší hlasoví asistenti, chatboti, odporúčania produktov na mieru, ani postavy vo videohrách by nás preto nemali zaskočiť.

4. Automatizácia

S umelou inteligenciou, strojovým učením, väčšou prepojenosťou zariadení a ľudskou túžbou po efektivite súvisí aj úsilie o rozšírenie automatizácie opakujúcich sa úloh a procesov. Popri médiami občas neprimerane nafúknutých obavách z nahrádzania zamestnancov robotmi sú na vzostupe automatizované služby, ako nakupovanie bez platenia v predajniach, alebo softvérové riešenia RPA (Robotic process automation), prinášajúce automatizáciu rutinných úloh bez nutnosti programovania.

5. eSIM

Odzvonilo, zdá sa, aj tradičným plastovým SIM kartám. Nahradiť by ich mali elektronické eSIM karty. Tie sú napevno vbudované do mobilných zariadení a dajú sa preprogramovať podľa potreby, napríklad pri zmene operátora. Výhodami eSIM sú vyššia bezpečnosť a nižšie náklady, rozmery i spotreba energie.

6. Pokračujúce regulácie

Odkedy GDPR sprísnila požiadavky ohľadom súkromia a ochrany dát, zvýšilo sa všeobecné povedomie o zraniteľnosti a možných rizikách kybernetických útokov na užívateľské dáta. Podľa odhadov až 2/3 firiem archivuje nejaké citlivé dáta a znepokojenie vyvolávajú hlavne nové spôsoby ich skladovania, akou je distribuovaná databáza blockchain. Pokračovanie vládnych regulácií je preto pravdepodobné.

7. Cloud

Spoliehať sa jedinú cloudovú službu sa neukazuje ako prezieravé, ani bezpečné. V dôsledku toho sa spektrum týchto služieb rozširuje o riešenia distribuovaného cloudu (viacero systémov v rôznych lokalitách), hybridného cloudu (kombinácia privátneho / interného a verejného / externého úložiska) a multicloudu (distribúcia databáz, aplikácií, atď. naprieč viacerými cloud-hostingovými prostrediami). 

8. Blockchain, virtuálna realita a kvantové počítače

Ani jedna z týchto technológií nie je novinkou, no budúci rok by mohol priniesť ich prienik do nových sektorov priemyslu i častejšie vzájomné kombinácie. Blockchain je distribuovaná databáza transakcií, ktorá môže uľahčiť, či zrýchliť platby a s napätím sa očakáva vstup kryptomeny Libra (od Facebooku) na trh. Virtuálna realita (VR) ponúka možnosti realistickej simulácie a vizualizácie, aké ocenia výskumníci, inžinieri i lekári. Kvantové počítače riešia náročné výpočtové problémy, zlepšujú bezpečnosť a objavujú nové materiály.

Spolu s umelou inteligenciou sa tieto technológie považujú za hlavné hnacie motory budúcej dekády a v tejto súvislosti sa objavuje skratka DARQ – „D“ pre Distributed ledger, „A“ pre AI, „R“ pre extended Reality a „Q“ pre Quantum computing.

9. Deepfakes

Výstrahy pred digitálnym obsahom označovaným ako deepfake už obleteli svet dávnejšie. Ide najmä o videá a fotografie, ktoré boli vytvorené digitálne, ale odprezentované ako reálne mediálne záznamy. Ich tvorba stojí na metódach AI a o umelú inteligenciu sa opierajú aj filtre, ktorých úlohou je takýto obsah rozoznávať. Bude to však zrejme čoraz ťažšie, lebo deepfakes sa posúvajú zo sféry zábavy k zneužitiu v mediálnom boji.

10. „Zelené“ inovácie v praxi

Očakávať možno aj posun firiem a verejných inštitúcií smerom k implementácii reálnych environmentálnych inovácií. Tlak verejnosti presýtenej „návrhmi projektov“ a prázdnymi sľubmi sa môže pretaviť do využitia systémov IoT na zber dát, ich následné vyhodnotenie a vytvorenie zodpovedajúceho obrazu o dopade priemyslu na životné prostredie. Nasledovať môže snaha o viditeľnú redukciu uhlíkovej stopy, neriadenej spotreby a ďalších negatívnych vplyvov.

11. Špinavé dáta...

.. alebo dirty data je pojem, s ktorým sa budeme stretávať stále častejšie. Označuje dátové sety s nízkou, alebo neistou integritou údajov. Ich kvalitu môžu kompromitovať rôzne faktory, ako sú ľudské chyby pri editácii, nedokonalé metódy zberu, či nekonzistentné čiastkové výpočty. Takéto dáta vedú k sporným výsledkom i po ich ďalšom spracovaní, čo firmám zbytočne zvyšuje náklady. No nielen to. Keďže špinavé dáta sa môžu používať aj na trénovanie systémov AI, vierohodnosť umelej inteligencie bude podrobovaná kritickému pohľadu. Očistenie údajov, doteraz takmer výhradne v réžii dátových analytikov, bude, zdá sa, nutné predefinovať a rozšíriť aj na ich zber a manipuláciu.